Priestory letiska Silverstone za druhej svetovej vojny slúžili na výcvik pilotov bombardérov. Do tej doby najznámejší anglický okruh Brooklands s vyhlásenou klopenou dráhou bol počas náletov zničený a absencia pretekania prinútila riaditeľstvo spoločnosti Brooklands (Weybridge) Ltd., aby celý areál predalo za 330 tisíc libier leteckej továrni Vickers-Armstrong. Kráľovský automobilový klub (RAC) potom získal ako náhradu od ministerstva letectva vojenské letisko neďaleko dedinky Silverstone v grófstve Northamptonshire. Silverstone onedlho predstavoval pre Britov novú automobilovú legendu. Veľká cena sa tu konala už v roku 1948 a práve tu sa začala 13. mája 1950 písať história seriálu majstrovstiev sveta Formule 1. Prvá zmienka o pretekoch v Silverstone pochádza zo septembra 1947. Jednalo sa o veľmi neformálne a dokonca ilegálne preteky známe ako Mutton Grand Prix. O rok neskôr sa na Silverstonské letisko preteky znovu vrátili, no tento raz v podobe Veľkej ceny Veľkej Británie, ktorú zorganizoval Kráľovský automobilový klub. Tá sa jazdila na pristávacích dráhach, pričom dlhé rovinky ukončovali úzke vlásenky a trať ohraničovali balíky slamy. Aj v roku 1949 sa pretekalo na tejto trati, no pre preteky International Trophy sa organizátori rozhodli jazdiť na okružnej dráhe. Tá slúžila i Veľkým cenám v rokoch 1950 a 1951. Od roku 1952 sa štartová čiara presunula z Farm Straight na dnešnú cieľovú rovinku a táto konfigurácia zostala ďalších 35 rokov prakticky nezmenená. Silverstone zaznamenal významné úspechy britských jazdcov a tímov, no skvelé spomienky naň majú aj ostatné hviezdy Formule 1. Taliansky tím Ferrari na tomto okruhu v roku 1951 oslavoval vďaka Froilainovi Gonzalesovi svoje prvé víťazstvo vo Veľkej cene. V roku 1979 si tu Clay Regazzoni prišiel po premiérové víťazstvo tímu Franka Williamsa a tento tím v Silverstone v roku 1997 zaznamenal s Jacquesom Villeneuvom svoj 100. triumf. Jacquesov otec Gilles na tomto tradičnom okruhu v roku 1977 debutoval vo Formuli 1. Silverstone spoločne s Monzou, bývalým rakúskym Österreichringom a okruhom v Spa-Francorchamps dodnes patrí k najrýchlejším tratiam. Jazda v Silverstone sa začína prejazdom prvej veľmi rýchlej zákruty Copse, kde musia jazdci jemne pribrzdiť a naslepo nasmerovať auto do správnej jazdnej stopy. Jediným orientačným bodom je tu značka 50 metrov na ľavej strane trate. Ďalej nasleduje veľmi rýchla a obľúbená kombinácia zákrut Maggotts a Becketts. Pri prejazde ľavo-pravou dvojkombináciou musí pilot zostať maximálne sústredený a musí sa pokúsiť nepribrzdiť, aby udržal ideálnu stopu. Aj malá chyba môže stáť veľa času a prípadný zlý nájazd na rovinku Hangar Straight zas znamená nedostatok maximálnej rýchlosti na jej konci. Práve tam autá brzdia do zákruty Stowe. Je to veľmi rýchla a hrboľatá zákruta s dlhým a neprehľadným vrcholom. Brzdí sa tu relatívne neskoro a piloti si na výjazde často pomáhajú prejazdom cez obrubníky. Krátka rovinka s miernym klesaním privádza monoposty do úzkej šikany Vale, kde je kvôli zradným obrubníkom veľmi jednoduché stratiť kontrolu nad autom. Po tejto šikane jazdci pokračujú tiahlou pravotočivou zákrutou Club, ktorej profil bol pri rekonštrukcii v roku 2010 upravený. Na vrchole má opačný náklon ako predtým a vo výjazde sa klesá. V minulosti v Clube veľmi záležalo na pneumatikách. Ďalšia rovinka je pomerne dlhá. Naberá sa tu vysoká rýchlosť a toto tempo je veľmi dôležité pre nájazd do zákruty Abbey. Tá je v konfigurácii Arena, používanej od roku 2010, pravotočivá a jazdí sa v nej na šiestom rýchlostnom stupni rýchlosťou približne 250 km/h. Prvá časť zákruty sa zdá byť vcelku ostrá a navyše je tam hrboľ, ktorý auto rozhodí. Následne sa potom rozširuje a piloti akcelerujú do ďalšej ľavotočivej zákruty Farm, kde sa autá vrátia na ľavú stranu trate a tým vzniká príležitosť na predbiehanie. Nasleduje mierne stúpanie a pomalý úsek náročný na brzdy. V minulosti k týmto problémom nedochádzalo, no tento raz budú trpieť aj zadné pneumatiky. Trinásta zákruta Village aj The Loop, ktorá je pre zmenu na ľavú ruku, sa jazdí na dvojku. Vrchol je tu vcelku neskoro a následne príde rýchla zákruta Aintree. Autá sa držia na vonkajšej strane a potom sa pred nasledujúcou rovinkou zatočí dovnútra zákruty. Tá ústi na dlhej rovinke Wellington Straight. Za ňou sa brzdí do záverečnej sekcie okruhu – do zákrut Brooklands a Luffield. Brooklands je veľmi náročná zákruta, pretože jej vrchol prichádza relatívne neskoro a existuje tu niekoľko možných ideálnych stôp. Ponúka i výborné možnosti na predbiehanie. Dôležitý je takisto prejazd zákrutou Luffield. Dvojitá pravotočivá sa jazdí na druhý, prípadne tretí rýchlostný stupeň a nakoniec sa akceleruje do Woodcote na cieľovú rovinku. Britská Veľká cena sa v priebehu svojej histórie zo Silverstone presunula do Aintree či Brands Hatch, ale v roku 1987 sa na dlhú dobu vrátila späť. Motoristický šport má v tejto krajine obrovskú tradíciu a nikto si nedokáže kalendár Formule 1 predstaviť bez miestnej Veľkej ceny. Unavujúce sú však dlhotrvajúce spory o jej budúcnosť. Bernie Ecclestone každoročne tlačí organizátorov k zdokonaleniu nedostatočnej infraštruktúry. V roku 2009 dokonca hrozilo, že Silverstone zmizne z kalendáru a preteky sa presťahujú do Doningtonu. Ten ale nedokázal včas zahájiť potrebnú rekonštrukciu a Silverstone sa znovu dostal do hry. Rokovania však boli zložité a Ecclestone dlho tvrdil, že radšej zruší Britskú Veľkú cenu. Nakoniec sa ale dohodli na radikálnej prestavbe a uzavreli 17 ročný kontrakt, ktorý mal pôvodne patriť Donington Parku. Súčasťou dohody bola výstavba novej boxovej uličky, boxov a paddoku. Rekonštrukcia tiež zahŕňa nové tribúny a infraštruktúru okruhu. Premena trate trvala päť mesiacov a stála päť miliónov libier. Úpravy sa dotkli šiestich zákrut a okruh sa predĺžil z pôvodných 5 141 na 5 901 metrov. Z Abbey Corner už jazdci nepôjdu do Farm Straight, Bridge a Priory, ale zatočia doprava a potom ich bude čakať päť nových zákrut a na pôvodnú trať sa znovu vrátia až v Luffield.