Spa známe svojimi liečivými termálnymi prameňmi v 18. storočí vybudovalo kasíno, ktoré privádzalo do oblasti množstvo zahraničných a často veľmi solventných hostí. Okrem túžby po peniazoch sa ale objavila i túžba po inom type vzrušenia. A tak sa jedného dňa rozhodli priviesť do Spa pretekárske autá. Organizátori mali najvyšší cieľ – priviesť do Belgicka prestížne preteky Grand Prix. Trať merala takmer 15km a bola v tom čase jednou z najrýchlejších na svete. Prvú oficiálnu Veľkú cenu tu v roku 1925 vyhral Antonio Ascari, otec slávneho pretekára Alberta Ascariho. Vyše 800 kilometrové preteky dokončili iba dvaja pretekári z Alfy Romeo. Počas druhej svetovej vojny sa v Spa pretekať prestalo a okruh sa stal súčasťou bojového poľa v rámci Bitky o Bulge. Súťaženie sa vrátilo do Spa v roku 1947 a prvým víťazom sa stal Francúz Jean-Pierre Wimille s autom Alfa Romeo. Trať pod ardenskými vrchmi hostila piate podujatie nového šampionátu Formule 1. 18. júna 1950 sa na štart postavilo 14 áut, pričom víťazstvo opäť ukoristila dvojica pretekárov z Alfy. Autá sa stávali čím ďalej, tým rýchlejšími, ale trať zostávala nezmenená a nesmierne nebezpečná. Bolo len otázkou času, kedy dôjde k nešťastiu. Počas pretekov v roku 1960 došlo k dvom tragédiám v priebehu pätnástich minút. Mladý a neskúsený Chris Bristow havaroval v rovnakej zákrute, v ktorej sa deň predtým vážne zranil Stirling Moss a Alan Stacey prišiel o život, keď mu do tváre vrazil vták letiaci cez trať. V 60. rokoch sa okrem Grand Prix Belgicka a 24 hodín Spa udomácnili na tomto okruhu i ďalšie veľké preteky – 1000 km Spa. Tieto prestížne preteky sa stali doménou miestneho hrdinu Jackyho Ickxa, ktorý dokázal „tisícku“ vyhrať až päťkrát. V roku 1973 zahynuli počas pretekov 24 hodín Spa až traja piloti. Hrozivý príbeh sa viaže i k nočnej udalosti, ktorá sa stala v týchto pretekoch. Keď prišiel Jochen Mass na nočný pitstop a striedal sa za volantom s Hansom Stuckom, tak mu povedal, aby si dával pozor na zákrutu Masta. Jochen Hansovi povedal, že je tam veľa úlomkov z nejakého auta (v angličtine viaczmyselné slovo "body"). Keď Hans na spomínané miesto prišiel, z hrôzou zistil, že na trati neležia úlomky auta, ale roztrhané kusy traťového maršála. V 70. rokoch sa v celom šampionáte Formule 1 začínal boj o modernizáciu tratí a zvyšovanie bezpečnosti, ktorý iniciovali sami piloti a belgické Spa nebolo výnimkou. Jackie Stewart sa v tomto smere veľmi výrazne angažoval, no veci sa rozhýbali až po jeho hrôzostrašnej nehode z roku 1966, keď jeho monopost BRM skončil prevrátený v pivnici jedného z okolitých domov. Stewart z tejto havárie vyviazol so zlomenými rebrami a v tej dobe bolo jasné, že musí prísť zmena. Devätnásta VC, ktorá bola naplánovaná na sezónu 1969 sa tu už neuskutočnila, pretože bola jazdcami bojkotovaná. VC Belgicka sa na dlhé roky presťahovala na okruhy Nivelles a Zolder. Spa sa vo svojej novej o polovicu kratšej, ale omnoho bezpečnejšej podobe znovu objavila v kalendári MS až po vyše desiatich rokoch a od roku 1985 sa VC Belgicka jazdila už len tu. Nová trať síce zvýšila bezpečnostný štandard, no ani to nezabránilo tragédii z pretekov 1000 km Spa v roku 1985. Nemec Stefan Bellof vtedy prišiel o život, keď doplatil na predbiehací manéver v slávnej zákrute Eau Rouge. Ardenské vrchy sa na tejto členitej trati dodnes starajú o nevyspytateľné preteky a rýchlosti sa často dokážu vyšplhať až na 330 km/h. Fanúšikovia i piloti si tunajšie preteky vždy pochvaľujú. Nudné podujatia sú veľmi vzácne a väčšina súčasných jazdcov sa zhoduje, že spoločne so Suzukou predstavuje najväčšiu výzvu pre pretekárov z celého sveta. Rekordérom v počte víťazstiev na tejto trati je Michel Schumacher, ktorý tu triumfoval až 6 krát, ďalej Ayrton Senna 5 krát a na treťom mieste Kimi Raikkonen a Jim Clack zhodne po 4 víťazstvá.