Zandvoort

Zobrazenie trate Technické údaje
Umiestnenie: Holandsko Výkon: 9
Dátum: Nie je v kalendári Ovládanie: 13
Dĺžka pretekov: 301.8km Akcelerácia: 9
Kôl: 71 Prítlak: Stredný
Dĺžka trate: 4.251 km Predbiehanie: Normálne
Priemerná rýchlosť: 235.49 km/h Nastavenie tlmičov: Tvrdé
Odjazdených: 19 Spotreba paliva: Nízka
Počet zákrut: 14 Opotrebenie pneu: Stredné
Vjazd/výjazd z boxov: 22.5s Priľnavosť: Vysoká
Kategória: ex F1
Rekordy
Zobraziť najlepšie kvalifikačné časy
Sezóna Najlepší kvalifikačný čas
S51, R10
Feb 5, 2016
Jukka Sireni 1:04.807s
Sezóna Master
S68, R9
Jan 17, 2019
David Jones-Winkley 1:06.374s
Sezóna Pro
S63, R6
Feb 20, 2018
Mihail Golovanov 1:07.194s
Sezóna Amateur
S44, R15
Dec 5, 2014
Branislav Hrnjak 1:08.263s
Sezóna Rookie
S44, R15
Dec 5, 2014
David Bittermann 1:10.868s
Zobraziť najrýchlejšie kola v závode
Sezóna Traťový rekord
S63, R6
Feb 20, 2018
Miel Soeterbroek 1:04.982s
Sezóna Master
S63, R6
Feb 20, 2018
Rui Silva 1:06.053s
Sezóna Pro
S63, R6
Feb 20, 2018
Kris Kilsby 1:06.877s
Sezóna Amateur
S44, R15
Dec 5, 2014
Maxim Egorov 1:08.121s
Sezóna Rookie
S44, R15
Dec 5, 2014
Bane Skakavac 1:09.789s
Informácie o trati

Zandvoort je aj vďaka blízkosti Amsterdamu jedným z najobľúbenejších prímorských letovísk Holandska. Je tu množstvo hotelov, ktoré vítajú tisíce turistov. Terén tvoria piesočné duny s niekoľkými stromami, toto vytvára zo Zandvoortu jednu z divácky najatraktívnejších tratí, keďže divák má výhľad takmer na celú trať. Trať prebiehajúca medzi dunami prekonáva početné prevýšenia, zvlášť známa bola prudko klesajúca pravotočivá zákruta Scheivlak. Pravotočivá vlásenka Tarzan na konci cieľovej rovinky bola jednou z najznámejších zákrut v efjednotke. Potom ako do F1 zavítala éra šikán, bola jedna vystavaná aj na Zandvoort, aby spomalila jazdcov na veľmi rýchlej zadnej rovinke. Keď sa jazdilo vo veternom počasí, vietor na trať zametal množstvo piesku, a tým bola trať ešte nebezpečnejšia.

Zandvoort otvorila svoje brány v roku 1948 a do roku 1952 sa na ňom zorganizovalo niekoľko pretekov mimo oficiálnych majstrovstiev. Prvé oficiálne preteky sa tu jazdili už v roku 1952, ale celé 50. roky sa tu VC konali skôr len sporadicky. Napevno sa VC Holandska v efjednotke usadila až v roku 1958, no odvtedy až do roku 1985 chýbala v kalendári F1 iba raz.

Odohralo sa tu niekoľko pamätných súbojov. Šesťdesiaté roky sa niesli v znamení nadvlády britských pilotov a konštruktérov. Rok 1970 zatienila smutná udalosť, keď Piers Courage, dedič britského pivárenského gigantu, nezvládol jednu zo zákrut, prevrátil sa a jeho auto zahltili plamene. Vďaka ultraľahkému horčíku, z ktorého bol skonštruovaný podvozok auta, dosiahol oheň takú intenzitu, že zapálil aj okolostojace stromy. Vyšetrovaním sa zistilo, že v tom momente bol už jazdec dávno mŕtvy, už v momente nárazu s ním skoncovalo utrhnuté koleso. V roku 1971 si tu diváci mohli v daždi vychutnať nädherný súboj špecialistu na daždivé počasie Jackyho Ickxa s Pedrom Rodriguezom. Medzičasom sa predsedom Asociácie jazdcov Veľkých cien (GPDA) stal Jackie Stewart a ten odštartoval tvrdú kampaň za zbezpečnenie tratí. Výsledkom bola ročná pauza, počas ktorej sa na rekonštrukciu trate vynaložilo vyše milióna dolárov, v tom čase obrovská suma. V roku 1973 sa F1 na Zandvoort opäť vrátila a opäť sa konala tragédia. Nehoda Rogera Williamsona, sa desivo podobala tej Courageovej spred troch rokov. Po technickej poruche Williamson nezvládol riadenie auta a vo vysokej rýchlosti narazil do novoinštalovaných armco bariér. Tie miesto toho, aby náraz stlmili, skôr plnili funkciu praku, ktorý vystrelil neovládateľný monopost ešte väčšou rýchlosťou, to sa tak po náraze šmýkalo po trati dolu hlavou ešte ďalších cca 300 metrov, pričom sa poškodila palivová nádrž a auto pohltili plamene. Prvý kto pribehol pomôcť bol David Purley, ktorý obetavo odstavil svoj monopost. Keď pribehol k vozu, začul ako bezradný Williamson kríči o pomoc. Keď Purley videl ako na to traťoví maršáli kašlú, pokúsil sa Williamsonov horiaci vrak obrátiť vlastnými silami, sám však bol bezmocný. Keď po čase pribehli prví pracovníci okruhu, priniesli zo sebou iba jeden hasiací prístroj, viac ich v tej časti okruhu ani nemali. Purley vytrhol ležérne poklusávajúcim maršálom hasiací prístroj z rúk a začal hasiť požiar, ten však bol natoľko silný, že ani celá náplň na uhasenie nestačila. Purley následne vyzýval traťových maršalov, aby mu pomohli obrátiť horiací voz, no tí zčasti z nezáujmu, a tiež kvôli absencii ohňuvzdorného oblečenia nepomohli. Snažil sa tiež mávať na ostatných jazdcov, aby mu pomohli, tí si však alibisticky mysleli, že horiaci vrak je jeho, a tak nezastavili. Diváci, ktorí sa pokúšali preliezť ochranné pletivo, aby mohli pomôcť, boli policajtmi nekompromisne odohnaní a nakoniec traťoví maršáli od horiaceho vraku odvliekli aj samotného Purleya. Prvé požiarne auto (ktoré vyzeralo ako zo stredoveku) k miestu nehody dorazilo po neskutočných 8 minútach, v tom čase už bolo neskoro, Williamson sa udusil splodinami horiaceho paliva. Medzitým však preteky pokračovali ďalej, ako keby sa nič nestalo, voz po uhasení už len prikrili bielou plachtou a odstránili ho až po pretekoch. Známým sa stal výrok Nikiho Laudu, ktorý sa po pretekoch vyjadril, že je platený za pretekanie a nie za parkovanie na trati. Keď sa potom o 3 roky neskôr na Nürburgringu iróniou osudu ocitol v plameňoch svojho horiaceho Ferrari, bol veľmi rád, že jeho kolegovia boli ochotní parkovať. Táto nehoda sa stala výkladnou skriňou ľudského nezáujmu nad iným ľudským životom a dňom hanby súťaže F1.

Rok 1974 znamenal po dlhom čase konečne úspech pre značku Ferrari, víťazstvo Nikiho Laudu zvýraznil druhý Clay Regazzoni tiež na Ferrari. O rok neskôr po takticky vydarenej výmene pneumatík z mokrých na suché, slávil úspech James Hunt na vozidle Hesketh, pre ktoré to znamenalo prvé víťazstvo.

V roku 1982 sa opäť radoval jazdec na Ferrari, tentoraz Didier Pironi, ktorý tu ani nie 2 mesiace po tragickej nehode tímového kolegu Jacquesa Villeneuva v belgickom Zolderi vyhral a odsunul tak na druhú priečku Nelsona Piqueta. Toto víťazstvo bolo Pironiho posledným, o mesiac neskôr utrpel ťažkú nehodu v Hockenheime a do kokpitu formuly sa už viac neposadil. Ročník 1983 znamenal ďalšie double pre Ferrari, prvý Rene Arnoux, druhý Patrick Tambay. Ďalšie 2 ročníky sa niesli v znamení double McLarenov, najprv v roku 1984 vyhral Alain Prost pred Nikim Laudom, o rok si poradie vymenili. Bolo to posledné Laudovo víťazstvo a zároveň aj koniec Zandvoortu ako usporiadateľa pretekov F1.

Uznávaný britský novinár Nigel Roebuck raz nazval Zandvoort najsenzačnejším okruhom, aký kedy efjednotku hostil. Napriek tomu sa efjednorka v roku 1986 z kalendára vytratila a viac sa už nevrátila. Dôvodom konca trate, ktorú každý len chválil, bola absencia luxusných ubytovacích kapacít a zábavných podnikov pre vysokopostavených ľudí. Do budúcnosti svitá iskierka nádeje, že Zandvoort možno nahradí niektorú zo súčasných moderných tratí obsypaných šikanami, po nedávnej rekonštrukcii v roku 1998 je totiž trať plne schopná hostiť medzinárodné podujatia najvyššieho rangu.

(Jerry Dorich: História Formuly 1, prevzaté z ofic. stránky okruhu)

História
Sezóna Pretek Víťaz Víťaz kvalifikácie Nyjrýchlejšie kolo
1 2 Vladimir Islentiev
1h43:11.889s
Manuel Gonzalez
2:25.936s
Chris Whiting
1:13.005s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
2 15 Marcos Malfatti
1h36:01.827s
Giedrius Butkus
2:35.694s
Cristian Iorga
1:11.303s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
5 4 Petar Totev2
1h23:47.882s
Petar Totev2
2:14.343s
Maxim Kotov
1:08.728s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
6 17 Peter Helcmanovsky
1h23:39.993s
Peter Helcmanovsky
2:13.705s
Vladimir Islentiev
1:08.356s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
7 7 Maxim Kotov
1h22:04.313s
Maxim Kotov
2:12.066s
Harri Pakosta
1:07.311s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
9 17 Maxim Kotov2
1h31:20.517s
Gatis Laugalis1
2:27.425s
Gatis Laugalis1
1:06.945s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
12 4 Edijs Putniņš
1h22:08.285s
Edijs Putniņš
2:14.793s
Jari Aareskoski
1:07.692s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
15 11 Vladimir Islentiev2
1h21:29.646s
Vladimir Islentiev2
2:12.559s
Vladimir Islentiev2
1:06.555s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
18 8 Vladimir Islentiev2
1h21:05.095s
Vladimir Islentiev2
2:14.237s
Vladimir Islentiev2
1:06.389s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
25 7 Zdenek Hladik2
1h26:50.646s
Zdenek Hladik2
2:30.549s
Zdenek Hladik2
1:06.877s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
30 14 Justinas Smyšliajevas4
1h21:10.931s
Toygun Senler3
2:14.166s
Justinas Smyšliajevas4
1:06.552s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
33 4 João Monteiro
1h21:49.109s
Atis Praudins
2:14.384s
Jan Pavlicek
1:07.300s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
36 1 Toygun Senler4
1h23:22.261s
Toygun Senler4
2:32.518s
Wojciech Uzikowski
1:06.417s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
41 8 Toygun Senler5
1h25:31.259s
Rimantas Sagatas2
2:12.238s
Toygun Senler5
1:06.597s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
44 15 Maja Soren
1h20:54.907s
Roland Postle
2:13.061s
Maja Soren
1:06.517s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
51 10 Jan Pavlicek
1h20:23.106s
Jukka Sireni
2:10.709s
Jukka Sireni
1:06.182s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
57 3 Christos Bobolis3
1h20:40.443s
Christos Bobolis3
2:10.761s
Justinas Smyšliajevas4
1:05.098s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
63 6 Radek Sus
1h20:20.268s
Radek Sus
2:10.890s
Miel Soeterbroek
1:04.982s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov
68 9 Ioannis Dimitroglou4
1h20:41.778s
Ioannis Dimitroglou4
2:11.796s
Christos Bobolis4
1:05.582s
Výsledky kvalifikácií
Súhrn výsledkov | Záznam pretekov